Mám 33 rokov as priateľom 28 rokov spolu budeme v máji 4 roky, začiatok vzťahu bol celkom pekný, nemala som práve velké šťastie na chlapov a do neho som sa zamilovala prekvapivo strašne rýchlo, pretože ma dokázal rozosmiať, bol pekný, šarmantný a dával mi tú pozornosť, ktorú som dlho nemala a potrebovala som ju, chcel vzťah a ženskú čo sa vie postarať v domácnosti a o všetko. Vždy som chcela žiť v dome so záhradou, som z dediny, takže mi práca na záhrade nebola cudzia, rada sa všetkému priučím a som celkom kreatívna, nemám ľavé ruky..
No a museli sme sa z bytu s dvoma psami presťahovať do lacnejšieho, kde budu bývať v priebehu stavby domu, túžila som po vlastnom bývaní a on chcel tiež dom, takže sa začalo všetko vybavovať, kúpili sme hrubú stavbu a bohužiaľ a vďaka bohu zároveň som otehotnela, hrozilo mi, že nebudem mať deti vôbec, on to vedel, ale radosť nemal, pretože to znamenalo, že prestanem zarábať a stavba domu bude ešte ťažšie.. Išla som do toho všetkého naozaj s veľkou motiváciou, nič pre mňa nebolo viac, než stihnúť dostavať barak a mať krásny bývanie pre našu rodinu, v tom byte som totiž nechcela zostať s bábätkom ani minútu, zatuchli byt plný plesne, kúrenie na prd, majiteľa čakali aj až odídem, aby to zrekonštruovali.
_10_10_4.jpg)
Takže som celé tehotenstvo strávila plánovaním stavby, objednávania materiálu, počítania, merania, postupov všetkých prác, nevedela sem nič, ale všetko sa dá naučiť, keď človek chce. a pozerať sa na kraviny v telefóne, navyše sme stavali v čase čovidu a mal dosť voľna, musela som ho ťahať z postele, kým vyliezol, tak som došla z oboch psov von, na nákup, uvarila som mu kávu a väčšinou len čakala, kým vyrazíme makať, takto celé tehotenstvo a so všetkým sem pomáhala, hovorila sem čo a ako, pre čo obe som si hovorila, že by to bezo mňa asi nezvládol.
